Cestopis, ktorý ako prvý  uvedieme v našom magazíne vyšiel z klávesnice cestovateľa Romana ,,Thundera“ Hromníka. Som tým veľmi potešený, keďže Roman spolu so svojou pani manželkou Jankou ,,Thunderkou“ Hromníkovou majú neobyčajný talent a osobitý, príjemný štýl písania.

Cestopis Drum de Muntii Romania 2008 patrí medzi Romanove cestopisné prvotiny a zachytáva jednu z jeho prvých offroadových cestovateľských výprav.

Ako inak Trenčania sa vydali spoznávať krásy neďalekej ale predsa nedotknutej  krajiny-Rumunska.

 

Prológ: Keď som pred dvoma týždňami dostal ponuku od Rada a Tona na účasť na expedícii do Rumunska, musel som zdvorilo odmietnuť, pretože sa termín križoval s mojou dovolenkou. Keďže sa im odjazd posunul, dostalo sa mi príležitosti prežiť s nimi nádherný výlet, za čo im moc krát ďakujem.

 

Deň 1., pondelok 25.8.08 – Začíname…

Cesta nezačala moc optimisticky, pretože deň pred odchodom sa na Radovej poštárskej dodávke objavil drobný problém na náprave. Našťastie sa ho za pomoci Romana a hlavne Peťa z LaugoFAN klubu podarilo v priebehu dopoludnia opraviť a mohli sme vyraziť na cestu. Bola nekonečná a na nálade nepridávalo ani neplánované zdržanie. Naším cieľom bolo pohorie Muntii Vladeasa a jediným programom na dnes bolo utáborenie sa v oblasti, aby sme mohli hneď ráno vyraziť do terénu.

Do určenej oblasti síce prichádzame, ale hustnúca tma a únava z cesty komplikujú orientáciu. Nesprávna odbočka v horách nás doviedla na cestu podobnú nočnej trophy v Tisovci. Už však nemáme síl bojovať s terénom a tak padá rozhodnutie na utáborenie pri potoku, ktorý sa dá v hustej tme skôr tušiť ako vidieť. Na Tonovom Wrangleri vyrastá stanová nadstavba, v ktorej sa pohodlne rozkladá Tono so synmi Filipkom a Matúškom, najmladšími členmi našej expedície. Pre nedostatok ďalších síl na rozkladanie táboriska sa s Radom rozhodujeme zvyšok noci stráviť v sedadlách Patrolu. Nie je to vôbec pohodlné, ale zato bez strachu z medveďov.

Deň 2., utorok 26.8.08 – Muntii Vladeasa – život na vidieku

Ráno po prvý krát vidíme náš kemp v plnej nádhere a zisťujeme, že náhodne vybrané miesto blízko lesnej cesty v nočnej tme, je v skutočnosti pekná čistinka pri potoku, ku ktorému sa z oboch strán zvažujú strmé zalesnené úbočia.

Za svetla a bez únavy sme rýchlo pochopili náš omyl a odklonenie z plánovanej trasy, ale sme tu predsa na plnokrvných offroadoch a tak s odvahou skúšame, kam tá cesta vedie. Kvalita cesty sa veľmi rýchlo zhoršuje, čo samozrejme teší naše offom postihnuté duše, ale hlavný navigátor Rado s pomocou Ozi Explorera zisťuje, že sa príliš odkláňame od plánovaného cieľa a tak velí ústup.

Vraciame sa na hlavnú cestu a vyrážame k priehrade v pohorí Muntii Vladeasa. Jazero prvý krát vidíme po náhodnom výjazde na nezalesnený kopec neďaleko od cesty. Je to úžasný pohľad do údolia na časť priehrady. Podľa mapy sa však dá tušiť, že nás čaká ďaleko viac.

Po krátkej porade nad mapou a Ozim sa rozhodujeme, že sa pokúsime k jazeru dostať mimo hlavnej cesty, po hlinenej ceste, miznúcej v lese. Správnu cestu nachádzame po chvíli pátrania, ale evidentne je už niekoľko rokov používaná len dobytkom a koňmi, voľne sa pasúcimi na strmých svahoch. Cesta sa síce dá v teréne tušiť, ale je zarastená už pomerne hustým porastom mladých ihličnanov, ktoré nám je ľúto vysekávať a pravdupovediac, ani sa nám moc nechce. Po niekoľkých príjemných blatových trialových vložkách a pár strmých výjazdoch pomedzi kone a dobytok opäť volíme návrat na asfalt.

Pohľad na priehradu a vodnú plochu z jej brehu je skutočne impozantný. Vezieme sa po priehradnom múre, za ktorým je cesta so zákazom vjazdu. Rešpektujeme zákaz pohybu pre verejnosť a radšej nepokúšame trpezlivosť ozbrojeného strážnika.

Po pomerne zlej asfaltke sa dostávame do údolia pod priehradou a na okolitých kopcoch vo výškach vidíme obydlia. To nás inšpiruje vydať sa na prieskum, ako tam ľudia žijú. Príjazdová cesta je ideálna pre ľahký offroad alebo ťažký náklaďák. Strmé stúpania, výmole od vody, miestami veľké skaly. Wrangler s Patrolom však bez problémov stúpajú k prvým obydliam. Tam však čaká prekvapenie. Pred domom stojí stará Dacia a nevyzerá, že by tam chodila inou cestou, než ktorou sme sa tam dostali my. Pobavení pomaly pokračujeme cestou v svahu nad dolinou cez lazy, kde sa väčšina ľudí venuje spracovaniu dreva, koseniu trávy a paši dobytka. Naša prítomnosť ich vôbec nevyvádza z miery a s úsmevom nám mávajú.

Podľa mapy sme v blízkosti objektu označeného ako chata a tak sa vydávame ho hľadať. Usmernení miestnym obyvateľstvom sa púšťame lesom do doliny a ideme pomerne slušnou lesnou cestou hore údolím, smerom k chate. Cesta však zrazu končí opusteným lesným pracoviskom s nespracovanou guľatinou a v šere spôsobenom pokročilým časom a hustým lesom sa zdá, že ďalej nevedie. Krátky prieskum však ukázal, že naše stroje to ešte ďalej zvládnu. Radosť však netrvá dlho. Cesta sa prudko mení na terén, do ktorého si proti noci netrúfame. Našťastie sa pred nami otvára krásne miesto na kempovanie pri horskej bystrine, čo nám myšlienky na noc v chate natrvalo vyháňa z hlavy.

Rozkladáme táborisko, povečeriame, niečo popijeme a rozchádzame sa spať. Tono s chalanmi do stanovej nadstavby, ja do stanu a Rado pod širák. Obavy z návštevy lesnej zvere sa nenaplnili a tak sa ráno oddýchnutí a plní energie prebúdzame do ďalšieho krásneho dňa.

Deň 3., streda 27.8.08 – Muntii Vladeasa – konečne offroad

Pri predchádzajúcich potulkách po lazoch na úbočiach sa nám neraz naskytol pohľad na vrchy na druhej strane údolia a na holé kopce za nimi, týčiace sa do výšky nad okolitou krajinou. Nechali sme sa inšpirovať a rozhodli sa, že tieto kopce skúsime navštíviť.

Po výdatných raňajkách a rannej hygiene v studenom, ale čistom lesnom potoku sa vydávame späť včerajšou cestou do doliny. Odvážne sa púšťame do prudko stúpajúcej cesty, ktorú nám odporúča Ozi na prekonanie prvého pohoria. Začína plytkým potokom a zdá sa byť pomerne schodná. Jej charakter sa však s pribúdajúcimi metrami prudko mení a začínala pripomínať nepoužívanú cestu z predošlého dňa. Túžba dokončiť prejazd nás núti naše stroje dostávať cez čoraz komplikovanejšie a nebezpečnejšie prekážky v ceste, na ktorú sa autá ledva zmestia, pričom na jednej strane sa takmer dotýkajú strmého svahu týčiaceho sa prudko do výšky a na strane druhej miestami kolesom prechádzajú len pár centimetrov od niekoľko metrového zrázu nad potokom. Dokonca nám už padlo za obeť aj pár mladých stromov, ktoré rástli na úzkej, zjavne nepoužívanej ceste. Naše úsilie sa však ukazuje ako márne v momente, keď narážame na miesto, v ktorom je veľká časť cesty zrútená do potoka. Našťastie prevláda zdravý rozum nad nezdravou snahou o prejazd, ktorá už hraničí s veľkým rizikom. Rozhodujeme sa autá na úzkej ceste otočiť a opatrne sa vrátiť do doliny a nájsť menej komplikovaný prejazd. Niektoré veci sa však ľahšie povedia ako realizujú a otáčanie na úzkej ceste, aj keď asi v jej najširšom mieste, sa ukazuje ako dosť zaujímavé, obzvlášť v prípade Tonovho Wranglera, zaťaženého expedičnou nadstavbou. Všetko dobre skončilo, autá aj s posádkami sa bez ujmy (ak nerátame psychickú) dostávajú späť do doliny.

Tu sa nám pri výjazde z lesa naskytuje zvláštny pohľad na dva koče ťahané koňmi, naložené pestrofarebne oblečenými Cigánmi, ako sa cvalom pretekajú po ceste. Berieme to ako znamenie, naberáme opačný kurz a vydávame sa hľadať lepšiu cestu. Podarilo sa. Bez väčšej námahy sa po slušnej poľnej ceste dostávame až na hole, z ktorých je prekrásny výhľad na celú krajinu. To je ten pravý liek na našu pošramotenú psychiku z doterajších, menej úspešných prejazdov.

Keďže sa ďalšie a vyššie kopce ukázali pred nami, rozhodli sme sa skúsiť po úbočiach vystúpať až k nim. Na tomto mieste prekonávame úsek, kde som rád, že môj Wrangler ostal doma v garáži. Cesta prechádza cez hustý porast, ktorý rozhodne nerobí dobre laku na oboch autách. Ako keby to nebolo dosť, narážame na strmú, niekoľko metrov hlbokú roklinu s malým potôčikom, ktorá nám bráni pokračovať v jazde po úbočí. Neostáva nám nič iné, len pokračovať v jazde popri potoku, po nepríliš pohodlnom povrchu a hľadať vhodné miesto na prejazd. Našli sme, ale zdržali sme sa natoľko, že sme od návratu k holiam upustili a rozhodli sa preskúmať nové miesta a presunúť sa k ďalšiemu jazeru.

Tu našu expedíciu postihuje ďalšia nepríjemnosť. Radovi sa ohlásilo staré zranenie kolena a dosť ho obmedzuje v pohybe aj v šoférovaní. Ukázalo sa veľmi užitočné mať na expedícii k dispozícii viac šoférov ako vozidiel.  Expedíciu to neohrozilo, ale pre mňa to znamenalo od tejto chvíle podstatne viac času stráveného za volantom.

K jazeru prichádzame po prevažne asfaltovej ceste, na ktorej sme míňali súťaživých kočovných Cigánov z dnešného dopoludnia.

Po príchode na miesto však zisťujeme, že cesta končí pri jazere ťažbou dreva a okrem pár pekných miest na kempovanie táto oblasť nič zaujímavé neponúka. Tlačená mapa nás presviedča o tom, že na presun do inej oblasti budeme musieť použiť rovnakú cestu a zaberie nám to dosť času. Ale veď sme tu predsa na offroadoch. Rado sa radí s Ozim a nachádza cestu, ktorá by mohla tento problém vyriešiť. Za pokus to určite stojí, deň sa kráti a času nie je nazvyš.

Vydávame sa hľadať spomínanú cestu, ale hľadanie komplikuje masívna ťažba dreva v tejto oblasti, v dôsledku ktorej vzniklo veľa ciest, ktoré Ozi nepozná a naopak, sťažilo nám to hľadanie tej našej. Nakoniec odhadujeme správny smer a po ďalšej zanedbanej ceste sa vydávame na prejazd cez hrebeň. Cesta nás vedie na staré zarastené rúbanisko, kde nás opäť opúšťať nálada, keďže kvôli spadnutému stromu hrozí, že sa zase nedostaneme do plánovaného cieľa. Tento krát sme sa už nedali odradiť a k slovu sa dostáva motorová píla. V Tonových rukách robí zo spadnutého stromu triesky a otvára nám ďalšiu cestu. Ešte pár presunutých kmeňov a pred nami sa objavuje cesta, ktorú sme hľadali. Klesá strmo na druhú stranu kopca a vyzerá pomerne schodná. Brázdia ju vodou vymleté výmole, ale našim offroadom to nerobí žiadny problém a s úsmevom na tvárach metre nadmorskej výšky utešene ubúdajú. Keď sa objavujú prvé drevené ploty, je jasné že sme na správnej ceste. Prudko klesajúca cesta však začína náhle meniť svoj charakter. Jej sklon je zrazu ešte prudší, výmole v nej hlbšie, svah vľavo vyšší a úbočie vpravo strmšie. V doline pod nami sa objavujú drevené domčeky s ľuďmi, ktorí nás už zaregistrovali a nespúšťajú z nás oči. Podľa začudovaných pohľadov tmavšieho domorodého obyvateľstva sa dá tušiť, že z tejto strany nevideli prichádzať autá už pekných pár rokov. Čo sa dá robiť, hranicu z ktorej sa dalo vrátiť sme prekročili už dávno, jediná možná cesta vedie dole. Tak sa po centimetroch spúšťame dole svahom. Sedím za volantom Radovho Patrola a užívam si to, ako sa patrí. Adrenalín robí svoje. Rado ani nedýcha. Chápem. Pri pohľade z jeho okna nevidieť okraj svahu, len hlbinu pod nami. Ešte pár prudkých bočných náklonov a je tu prekvapenie. Cesta sa končí v potoku, ktorý preteká pomedzi domy. Pomaly spúšťam auto do vody a pokračujem potokom. Nie je hlboký a vedie k miestu, kde sa z neho za prvými domami opäť dvíha suchá cesta.

Máme to za sebou, miestny Cigáni uznanlivo kývajú hlavou a kývajú nám. Xenony Tonovho Wranglera sa objavujú v spätných zrkadlách, je celý a nepoškodený. Sme plní dojmov, tento zážitok stál za to. Prechádzame pomedzi domy v diaľke sa objavuje hlavná cesta. Dávame si krátku pauzu a vydávame sa na cestu k priehrade.

Úbočia prudko klesajú do vody, miesta na kemp sa hľadajú ťažko. Čas už opäť pokročil a aj tie, ktoré sú, sú už obsadené. Po čase sa pred nami objavuje priehradný múr. Prechádzame ho a na naše prekvapenie tu nachádzame vybudované rekreačné stredisko. Nemáme už síl na cestu ďalej, využívame prvú ponuku a ideme sa ubytovať. Náš hotel Vila Rade je najvyššie zo všetkých a od recepcie k nemu vedu schody. Sme unavení a batožina sa nám nosiť rozhodne nechce. Takže posledná offroad vložka je popri schodoch k hotelu a parkujeme rovno pred oknami. Čaká nás už len dobrá večera a pohodlný nocľah. Zaspávame s myšlienkou, že dnešný deň v Rumunsku stál za to.

 

Pokračovanie: Drum de Muntii 4×4 Romania 2008 – 2.časť

 

Galéria k článku:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA