OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pokračovanie prvej časti cestopisu z rumunského Drum de Muntii.

Prvú časť môžete vidieť tu:

Drum de Muntii 4×4 Romania 2008 – 1.časť

 

Deň 4., štvrtok 28.8.08 – Parcul Nationale Retezat

 Ráno sa zobúdzame do zamračeného počasia. Už pri raňajkách v reštaurácii nad priehradou nám robí spoločnosť jemný dážď. Na nálade nám to neuberá, čaká nás totiž len presun po ceste do pohoria Muntii Retezat a ešte stále v nás rezonujú príjemné zážitky z predchádzajúceho dňa.

Bez náhlenia vyrážame a pod Radovým vedením sa presúvame na nové miesta. Čaká nás Národný park Retezat. Netušíme, aké sú v Rumunsku predpisy ohľadom vstupu do parkov a kempovania v nich, tak nevieme, čo nás tam čaká. Radove koleno je v lepšom stave, ale pre istotu nechal volant mne, aby mala noha kľud.

Počasie sa cestou lepší, už občas aj zasvieti slnko. Podvečer prichádzame do Retezatu a pomaly sa obzeráme po vhodnom ubytovaní. Cestou vidíme pri väčšom kempovisku stáť českú karosu a kúsok od nej pri stane päť ľudí. Zastavujeme pri nich a chvíľu sa zdá, že už sa ďalej ani nedostaneme. Jeden muž a štyri dievčatá nás presviedčajú, že ďalej už nemá zmysel pokračovať. Aj ich argumenty sú skutočne presvedčivé. V potoku sa vraj chladí „bečka“ a dve z dievčat nám tvrdia, že „jsou opuštěné a osamělé“. Naša túžba po nových dobrodružstvách iného druhu však je silnejšia, odolávame ponúknutým lákadlám a vydávame sa cez hrádzu priehrady smerom k hranici parku. Onedlho sa nám aj vyjasňujú pravidlá ohľadom vstupu do parku. Stačí 22 lei a môžeme vojsť autom a kempovať kdekoľvek. Neskutočné…

Vydávame sa po ceste v parku hľadať voľné miesto na kempovanie. Máme šťastie. Po chvíli hľadania nachádzame nenápadné miesto neďaleko potoka, ktoré v ničom nezaostáva za predchádzajúcimi dvoma. Rozkladáme táborisko podľa osvedčeného vzoru z predchádzajúceho táboriska. Vozová hradba z dvoch strán podľa vzoru husitov, zložená nepremokavá celta napnutá medzi autami a pod celtou miesto pre stan a Radov spacák. Na nočnom nebi svietia hviezdičky, a tak sa tešíme na ďalší pekný deň, ktorý strávime v parku Retezat.

Pri treťom táborení sme už ostrieľaní skauti. Nadstavba na Wrangleri stojí za pár minút a s časom stavby môjho stanu sa môžem smelo prihlásiť aj do súťaže. Vymakanú mám už aj techniku nocovania. Navliekam na seba mnoho vrstiev oblečenia, hodím do seba pár pohárikov rumu, poctivo zazipsujem vchod stanu a ukladám sa do spacáku z bezpečnostných dôvodov nohami k vchodu. Preverím, či je  lovecký nôž, sprej na medvede a baterka pre každý prípad na dosah ruky a všetko pekne zrovnám smerom ku vchodu. Všetko je v poriadku a  spokojne zaspávam.

V tom mi to dojde: snažím sa krásne, ale moc pochybujem, že keď príde medveď, tak ho bude zaujímať, kde má stan vchod, ktorý si odzipsuje, čím získam trochu času, aby som ho mohol navoňavkovať zaručene účinným sprejom na medvede. Čo sa dá robiť, utešujem sa tým, že Rado spí vonku a bude viac po ruke než ja, a zaspávam. Spánok nemá dlhé trvanie. Budím sa na bubnovanie dažďa na celtu nad stanom. Celta vzápätí tvorí lievik, z ktorého sa leje voda na zadnú stenu stanu a prednú stenu bičuje priamo dážď. Prejavuje sa kvalita lacného Tesco stanu a vo svetle baterky sa v rohoch začína lesknúť voda. Usádzam sa v strede a všetky veci zhromažďujem pri sebe a baterkou sledujem prenikajúcu vodu vnútri stanu. Som zvedavý ako to dopadne, vidím to tak, že dnes sa moc nevyspíme. Z vonku počujem, že sa Rado sťahuje do Patrola. No super. Nielen že budem mokrý, ale aj medveďovi som prvý na rane. Našťastie dážď po pol hodine utícha a ja sa odvažujem von.

Škody zatiaľ nie sú veľké, v stane sú len malé mláčky v rohoch. Využívam chvíľu bez dažďa a púšťam sa do práce. Prebudovávam celtu medzi autami tak, aby kryla stan a s ním aj celý priestor medzi stanmi. Aj táto činnosť patrí medzi veci, čo sa ľahšie píšu ako robia. Táto malá operácia mi zabrala hodinu, ale výsledok stojí za to. Spokojný sa vraciam do stanu a vtom sa ukazuje, že moja snaha nebola zbytočná. Začína búrka so silným lejakom, ale ja v suchu a teple spím až do rána.

Deň 5., piatok 29.8.08 – Parcul Nationale Retezat – prvý krát pešo

Keď sa ráno zobudil zvyšok expedície, stále pršalo. Vtedy ocenili moju nočnú brigádu, pretože pod celtou sme pohodlne zvládli raňajky a v suchu čakali na lepšie počasie. Za môj počin mi udelili skautského bobríka mladého budovateľa.

Pršalo takmer pol dňa, ale opäť nás to veľmi netrápilo. Chceli sme len zbežne prejsť Retezat a presunúť sa do ďalšej oblasti, k tzv. „Transalpine“ v pohorí Muntii Parang. Naviac sa Radovi zhoršil zdravotný stav a dostal silnú hnačku a vracanie. Bolo jasné, že vážna turistika nehrozí, skôr sme sa dohodli, že keď sa to do nasledujúceho dňa nezlepší, končíme expedíciu a vraciame sa domov.

Čakanie sa oplatilo, ešte pred obedom prestalo pršať a oblačnosť sa zdvihla. Balíme tábor a vydávame sa cestou cez park. Otvárajú sa nám nádherné scenérie strmých vrchov. Z úbočí, husto porastených ihličnanmi, sa zdvíha para z nočného dažďa, čo tomuto krásnemu miestu dodáva zvláštnu atmosféru. Autom vystúpame až na koniec cesty. Tam Rada nechávame strážiť autá a pokračujeme pešo pár sto metrov podľa turistických značiek. Prešli sme krásne miesto na táborenie vedľa potoka s drevenou lávkou a strhnutou drevenou hrádzou. Vystúpili pomedzi skaly na horskú čistinu so záchranárskou chatou a výhľadom na holé hrebene. Na naše prekvapenie tu je pomerne živo a čulý turistický ruch. Naviac, prišli sme sem jazdiť a nie chodiť peši, takže malá prechádzka nám stačila.  Nabrali sme opačný kurz k autám a  Radovi, ktorý menil farbu pokožky k zelenkastej, čo nesvedčilo nič dobré o jeho zdravotnom stave.

Schádzame cestou k priehrade, trúbime na kempujúcich Čechov zo včera a bez zastávky u nich pokračujeme k ďalšiemu cieľu, pohoriu Muntii Parang a slávnej „Transalpine“. Prechádzame pomerne vyspelým a civilizovaným územím po klasickej asfaltke. Mestá ako u nás, ľudia ako u nás.

Večer sa ohlasujú žalúdky o pravidelný prídel. Náhodným výberom kotvíme na večeru v peknom penzióne s bazénom na dvore, na konci mesta Petrosani. Na naše prekvapenie nám k objednanému jedlu priniesli tuicu a slušné predjedlo a všetko jedlo bolo mimoriadne chutné. Naviac, moje PDA zaregistrovalo free wifi sieť, a tak som mohol v rýchlosti popri jedle potlačiť začínajúce abstinenčné príznaky z dlhodobého nedostatku Internetu. Prípadným expedíciám v tejto oblasti môžeme len odporučiť.

Za naše dnešné útočisko, vzhľadom na Radov zdravotný stav, volíme pekný nový horský penzión, neďaleko začiatku Transalpiny a definitívne zavrhujeme kempovanie. Dorazili sme za tmy a s veľkým šťastím dostali poslednú voľnú izbu pre štyroch, z ktorej sme po miernych úpravách urobili izbu pre piatich. Mala len jednu chybičku, na záchode chýbala doska. Po drobných komunikačných problémoch s recepčnou nám priniesla dosku novú, ešte zabalenú, ale jej montáž nechala na nás v rámci spestrenia pobytu. Po mojom úspechu zo včerajšieho budovania tábora, táto dôležitá úloha pripadla samozrejme na mňa. Myslím, že som sa jej zhostil maximálne zodpovedne, čim som si vyslúžil ďalšieho bobríka mladého opravára toaliet.

Zajtra nás podľa Rada čaká údajne jedna z najzaujímavejších ciest Rumunska. Pripíjame si Radovi na zdravie a dúfame, že sa jeho stav do rána zlepší na toľko, že budeme môcť pokračovať v expedícii. Unavení z dlhého cestovania zaspávame jeden za druhým, ako padáme do postelí.

 

Pokračovanie: Drum de Muntii 4×4 Romania 2008 – 3.časť

 

Galéria k článku:

OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA OLYMPUS DIGITAL CAMERA