Na tretí ročník expedície na Sitno sa nás zišlo 18. Podobne, ako minulý rok, aj tento rok nám počasie ukazovalo, aký deň nás bude čakať. Bolo slnečno, na oblohe ani mráčika a bola príjemná teplota, ktorá sa počas dňa šplhala k svojej hornej hranici. Tú určili Ilkovci na cca 30°C.  Na túto akciu prišiel aj nový člen z Martina, konkrétne Ludo44, ktorého sme medzi nami uvítali. Po úvodnom povinnom fotení sme sa vybrali na cestu. Tá viedla už známym turistickým chodníkom, na ktorom bolo množstvo koreňov a skál, na ktorých si mohli vodiči vychutnávať terén, prípadne,k to si chcel ušetriť auto, mohol ísť po alternatívnej trase, ktorá nebola taká náročná, ale o to bola nudnejšia. Pri studničke bola prvá zastávka. PeťoS tu vybudoval menšie brodisko a nakoľko máme radi vodu, tak sme neváhali pojazdiť s modelmi vo vode a natočiť pár videí. Po občerstvení a „umývacom programe“ podvozku sme sa vybrali na ďalšiu časť cesty, ktorá mala oddychový charakter. Trasa viedla po turistickom chodníku smerom na Tatársku lúku, kde sme pokračovali v minuloročných šlapajách. Dorazili sme ku známemu vodnému žľabu, kde bolo viacej vody ako na prvej zastávke, na studničke. Ako tradične sme neodolali a spravili pár prejazdov po vyjazdených koľajách. Po intenzívnom zablatení podvozku sa viacero modelárov vrátane mňa rozhodlo umyť podvozok a karosériu v žľabe. Predsa by sa občas patrilo doniesť model domov čistý. Odtiaľto sme pokračovali tradične smerom na vrchol so zastávkou na zrúcanine hradu Sitno. Výhľad nielen zo zrúcaniny hradu, ale aj z vyhliadky na vrchole Sitna bol nádherný. Obloha bola čistá a jasná, takže sa dalo vidieť pekne do ďaleka. Veľa z nás využilo túto príležitosť si na vrchole oddýchnuť a načerpať sily pred návratom na parkovisko. Po oddychu zavelil organizátor na odchod a pomaly sme sa pobrali naspäť. Na začiatku cesty boli schody, takže modely museli chvíľku absolvovať „letecký“ presun. Schodov pomaličky ubúdalo a tak mohli naše modely pokračovať opäť po svojich. Poniektorí odvážlivci miestami neváhali a ich modely zvládli zísť schody bez ujmy na karosérii, prípadne podvozku. Po krátkej jazde sme sa vrátili na Tatársku lúku. Tu nám to nedalo a keďže bola lúka pokosená a na nej kopy sena zakryté plachtou, rozhodli sme absolvovať výzvu, kto vyjde na vrchol kopy sena. Pokúšali sme sa o to mnohý, ale len niektorým sa to podarilo. Mne osobne to veľmi nešlo a tak som si užíval kotúlanie modelu dolu kopou. Nedalo mi to, nechcel som sa nechať zahanbiť, tak som použil menší trik, nadvihol som plachtu a hneď som bol na vrchole aj ja. Občas treba aj cheatovať :-D . Moje blbnutie si ale nakoniec odniesla prasknutá karoséria, čo som zistil až doma. Ale každá zábava raz musí skončiť a tak sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Prišli sme k studničke, po ktorej nasledovalo klesanie, po ktorom sme predtým išli nahor. Záverom musím konštatovať, že táto expedícia bola vydarená. Počasie super, partia tiež, ale najmä neodniesol si to žiaden model(teda o žiadnom neviem :-) ).

 

S pozdravom organizačný tím RCexpedition

sitno3 sitno6 sitno9 sitno10 sitno11 sitno12 sitno13 sitno14